Svetový deň bábkarstva a bábkového divadla
Svetovým dňom bábkarstva ustanovila 21. marec Medzinárodná únie bábkarov UNIMA prvýkrát v roku 2000. Na celom svete sa na počesť bábkarstva koná celý rad akcií a na spísanie posolstva je každoročne vyzvaná významná svetová osobnosť bábkového divadla. V tomto roku sa tejto pocty dostalo Inés Pasic. Svetový deň bábkarstva sa v súčasnej dobe v jednom týždni prepája so Svetovým dňom divadla (27. marca) a Svetovým dňom divadla pre deti a mládež (20. marca).
Posolstvo k Svetové dňu bábkarstva a bábkového divadla od Inés Pasic, bábkarky, UNIMA Peru
V mene Medzinárodnej bábkarskej únie UNIMA pozdravujem všetkých bábkarov pri príležitosti Svetového dňa bábkového divadla.
Pre mojich milých kolegov zdieľajúcich spoločný sen, pre poslov nadčasových správ …
Sme ľudia, ktorí vykonávajú jednu z najskromnejších profesií. Paradoxom je, že napriek tomu hovoríme, debatujeme a hneváme sa na boží svet s intimitou a úprimnosťou starého manželského páru.
Zakaždým, keď v našich rukách ožije drevená hlava alebo nite bábky potvrdí spojenie medzi všetkým živým, objavujeme sa znova a znova ako protagonisti predkladaného príbehu. Zakaždým, keď nám animovaný predmet odhalí spomienky, ktoré v nás prebývajú, alebo sa tajomné mystériá sprítomnia v hre svetla a tieňa, náš historický čas sa snúbi s bezčasím. Keď postavy žijúce na povrchu našej kože ovládnu časť nášho tela, dôjdeme k zisteniu, že každý človek v sebe obsahuje všetky ľudskosti. Okrem všetkých možných foriem umenia, oddávame sa bábkovej hre, vykonávame starodávny rituál. Robíme hmatateľné a viditeľné to, čo hmatateľné a viditeľné nie je, a zároveň nechávame bábkarov i divákov zažiť vlastnú transcendenciu.
Žijeme v nádhernej a zároveň desivej dobe.
Ale nebolo to tak vždy?
Kráčame ako ľudstvo na pokraji vyhynutia, alebo sme snáď ešte nikdy neboli tak blízko tomu, aby sme si Prométheov oheň privlastnili?
Strašná neúcta! Je známkou našej hlúposti alebo kvantového skoku nášho vedomia?
Dosiahneme kritický bod, ktorý vyvolá potrebnú zmenu, alebo nás umorí zotrvačnosť, dezinformácia a strach?
Koľko riešení môžeme vymyslieť a koľko ich môžeme uskutočniť?
Môžu bábky zachrániť svet pred klimatickými zmenami, vojnami alebo otroctvom?
To neviem.
Svet je taký, aký je a pre nikoho a nič neexistujú žiadne záruky. Ako povedal jeden skvelý básnik: Cesta vzniká chôdzou. Zo skúsenosti a praxe tohto nádherného umenia viem, že bábky sú svetlom v tme, slnkom za mraky ľudskej tragikomédie, útočiskom pred búrkami ťažko skúšaných sŕdc.
Sú pozvánkou k nadšenému žitiu a boju za lepšiu verziu seba samého.
Oslobodzujú nás od vymožeností a „politicky korektných“ vecí. Snímajú vážne masky tým, ktorí už raz žili a všetko vedia.
Učí nás hrať sa ako deti, bez očakávaní a obáv. Sú naším dobrodružstvom, naším nebom, našimi pevnými krokmi na zemi.
Aký lepší darček ako vedomie vlastnej ľudskosti môžete dať sebe a svetu? Ruka v ruke s našimi bábkami ukážme statočnú tvár dobe, ktorá je pred nami, pretože je výbornou príležitosťou na vybratie bábok z kufrov a odohranie poriadnej show.
Prajem vám krásny Svetový deň bábkového divadla.
Inés Pasic pochádza iz Bosne. Po dokončení štúdií na sarajevskom konzervatóriu sa zoznámila so svojím divadelným pedagógom a partnerom Hugo Suarez Floresom. Spolu vytvorili svoj vlastný štýl a jazyk, v ktorom kombinujú manipuláciu, pantomímu a tanečné techniky a skúmajú výrazové možnosti jednotlivých častí tela. Ich spoločné inscenácie boli uvedené na viac ako štyroch stovkách medzinárodných festivalov napríklad v Japonsku, USA, Kanade, Francúzsku, Španielsku, Brazílii a Argentíne a získali mnoho ocenení od kritikov i divákov.
V Peru boli inscenácie zatiaľ uvedené napríklad v Alliance Française (Lima a Cuzco), Katolickom kultúrnom centre San Isidro, Mestskom divadle v Lime, Peruánsko – severoamerickom kultúrnom centre (IPNA), Kultúrnom centre Ricarda Palmy av Britsko-peruánskom kultúrnom centre. Inés Pasic spolu s Hugo Suárezom založila Divadlo Huga a Inés v roku 1986. V roku 2003 založila Inés divadlo Gaia a režírovala inscenáciu The Worlds of Fingerman, ktorá získala ocenenie na festivaloch po celom svete, napríklad cenu MASQUE od Akadémie múzických umení v kanad najlepšie zahraničné inscenácie sezóny 2006/2007.
V roku 2011 režírovala Inés inscenáciu Red Thread, ktorá bola uvedená v Lime a Buenos Aires. Od roku 2012 je na turné so svojim sólovým predstavením From the Blue, ktoré získalo cenu publika za najlepšiu hru na medzinárodnom festivale scénických jazykov FIL v Rio de Janeiro. V roku 2015 udelil Inés medzinárodný festival Fira Titelles Leida v Katalánsku cenu pre najlepšieho výkonného umelca za túto inscenáciu.
Medzi miesta, kde pedagogicky pôsobila v odborných kurzoch, sa radí medzinárodný festival Bonecos do sveta Brasil 2013 a 2014, Medzinárodný bábkový festival v Seville 2015 a Centrum scénických umení Eugena O’Neilla v americkom Connecticute 2015.
Divadlo Huga a Inés dostalo v septembri 2015 ocenenie Sirena de Oro, ktoré každoročne udeľuje taliansky medzinárodný festival figuratívneho divadla Arrivano del Mare osobnostiam a inštitúciám, ktoré sa aktívne podieľali na rozvoji figuratívneho divadla.
Inés Pasic vytvorila a režírovala nasledujúce predstavenia: The Worlds of Fingerman, Red Thread, From Blue, Odyssey a Cabaret Gaia. Inscenácia Body Odyssey a About Tenderness vytvorila a spoluprodukovala v roku 2019 pre turínsky Medzinárodný festival PIP a Bábkové divadlo v Mostare.
Vo všetkých predstaveniach kladie Inés dôraz na skúmanie metafyzických konceptov. Divadlo Gaia skúma za použitia minimálneho množstva textu rôzne jazyky fyzického prejavu, napríklad pantomímu, tanec, animáciu a hudbu.
Pre umelca je ďalším dôležitým aspektom dôraz na citlivosť a ženský pohľad na históriu sveta, ktorú až donedávna analyzovala a vysvetľovala takmer výlučne patriarchálna kultúra.
Cirkulárne a ekologické vízie v jej diele reflektujú túžbu po možnosti stať sa zodpovednou tvorkyňou individuálnej a kolektívnej reality.