Staré Divadlo Karola Spišáka v Nitre

Rozhovor s členom umeleckého súboru hercom Michaelom Vrzalom

Michael, od októbra 2025 si súčasťou Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Čo pre teba znamená vstup do profesionálneho bábkového divadla?
Je to pre mňa veľká a zároveň veľmi inšpiratívna zmena. Prichádzam z činoherného prostredia, ale bábkové divadlo vnímam ako jeden z najkomplexnejších hereckých svetov – pracuje sa tu s telom, hlasom, rytmom, predstavivosťou aj s presnou technikou. Pre herca je to obrovská škola koncentrácie aj fantázie a objavovania nových vrstiev tvorby.

Čím ťa Staré divadlo oslovilo?
Má silnú tradíciu, ale zároveň je otvorené novým formám a poetikám. Veľmi sa mi páči, že tu nejde len o „divadlo pre deti“, ale o plnohodnotné rodinné divadlo, ktoré vie osloviť malých aj veľkých. To je niečo, čo ma veľmi láka – hrať pre publikum, ktoré reaguje bezprostredne a úprimne. Tá spätná väzba a to silné prepojenie s divákom je v našom divadle jedinečné.

V ktorých inscenáciách ťa už môžu diváci vidieť?
Momentálne účinkujem v inscenáciách Záhada starého divadla, Čarodejník z krajiny OZ, Líška s dúhovými očami a Luskáčik. Sú to veľmi rozdielne tituly, čo je pre mňa skvelé – od rozprávkového sveta cez dobrodružstvo až po poetickejšie príbehy. Je to veľmi pestré.

Je pre teba práca s bábkou iná ako činohra?
Určite. Herec sa musí naučiť ustúpiť do úzadia a zároveň byť úplne presný. Bábka je ako partner – všetko, čo do nej vložíte, sa divákovi okamžite vráti. Ak nie ste vnútorne prítomní, bábka „nežije“. To je veľká pokora, ale aj veľká radosť. Je to pre mňa ešte takpovediac nový a neprebádaný svet, takže ho opatrne a s pokorou objavujem a skúmam.

Máš skúsenosti s hlasovou a rozhlasovou tvorbou. Pomáha ti to aj v bábkovom divadle?
Veľmi. Hlas je pri bábke kľúčový. Musíte vedieť vytvoriť charakter len tónom, rytmom a farbou hlasu. Moja práca v dabingu, voice-overoch a rozhlase mi v tom veľmi pomáha.

Čo ťa najviac baví na hraní pre detského diváka?
Úprimnosť. Deti sa „oklamať“ nedajú. Keď ich niečo nebaví, okamžite to vidíte. Keď ich niečo chytí, reagujú celým telom. Pre herca je to fantastická spätná väzba. Ako som už spomenul, v takejto intenzívnej forme som to doteraz nemal možnosť zažiť.

Čo by si chcel v Starom divadle umelecky rozvíjať?
Rád by som prepájal činoherné herectvo s bábkovým výrazom, pohybom a hudbou. Myslím si, že práve v tom je obrovský potenciál súčasného bábkového divadla – vytvárať živé, hravé a vizuálne silné príbehy. Navzájom sa tieto svety činoherného divadla a bábkoherectva obohacujú a dopĺňajú. To je skvelé

A na záver – tvoje životné motto znie „S úsmevom ide všetko ľahšie“. Platí to aj na javisku?
Určite. Divadlo je síce vážna práca, ale bez radosti a hravosti nemá zmysel. A to platí v živote rovnako. Musíme sa vedieť smiať.

Galéria