Staré Divadlo Karola Spišáka v Nitre

HISTÓRIA DIVADLA

Vznik bábkového divadla v Nitre je spojený s  Krajovým divadlom v Nitre (dnes Divadlo Andreja Bagara), pri ktorom 1. januára 1951 vznikol profesionálny Bábkový súbor. Prvou inscenáciou bola inscenácia hry sovietskej autorky M. V. Polivanovovej Veselé medvieďatá v réžii Pavla Horvárha, ktorý patril k jedným k zakladateľom divadla. V roku 1952 sa bábkari presťahovali do priestorov vtedajšieho Krajského Pionierskeho domu na ulici Janka Kráľa č. 1. Umelecké smerovanie určoval dramatik a režisér Ján Romanovský. Na sklonku 50-tych rokov získali nitrianski bábkari celoštátne uznanie vďaka majstrovskej technike animácie bábok. K umelecky najúspešnejším a pritom atraktívnym inscenáciám tohto obdobia patrilo naštudovanie hry Šibal Pakala (1959). Režisérkou bola Rumunka Florica Teodoru.

Júl 1960 priniesol transformáciu Bábkového súboru na samostatné Západoslovenské bábkové divadlo. Vyhranené názory J. Romanovského na podobu bábkového divadla podporoval dramaturg Milan Ivák. Šesťdesiate roky boli v tvorbe divadla obdobím vyrovnanosti a stability. Úspechy súboru sa opierali o vynikajúco pripravený a skúsený umelecký súbor.  Divadlo spolupracovalo s významnými umelcami zo Slovenska i Čiech. Vďaka tomu vzniklo aj viacero zaujímavých inscenácií ako hru G. Diezmananna S vetrom o preteky (1964) v réžii Karla Brožeka či novátorský bábkový titul Ľ. Feldeka Figliar Botafogo  (1967) v réžii Jána Hyžnaya, ktorý sa neskôr stal kmeňovým režisérom divadla.

Rok 1970 priniesol zmenu názvu inštitúcie na Bábkové divadlo Nitra a ukončenie režijnej tvorby J. Romanovského. Štafetu interného režiséra prebral Ján Hižnay. Budova divadla bolo dlhodobo v havarijnom stave, čo v roku 1977 viedlo až k zákazu využívať priestory pre verejnosť. Nitrianski bábkari boli pre to nútení plne sa preorientovať na zájazdový repertoár. Bábkové divadlo sa z tohto dôvodu začalo vytrácať z povedomia nitrianskej verejnosti.

Vedeniu divadla sa aj napriek nepriaznivým podmienkam podarilo zabezpečiť repertoár, s ktorým bolo možné prezentovať sa aj v zahraničí. Pod Hižnayovým,  vedením vzniklo naštudovanie hry Boženy Lenčovej O Rámovi a Síte (1971), ktorá patrí medzi  najvýznamnejšie  bábkové inscenácie, ktoré v sedemdesiatych rokoch u nás vznikli.  Nitrianski bábkari sa s ňou úspechom predstavili v Bulharsku či egyptskej Káhire.

S ďalšími inscenáciami sa počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov Nitrania predstavili v Belgicku, Indiii, Iraku a opakovane vo Francúzku. Majstri nitrianskej bábkovodičskej školy boli žiadaní v televízii pri tvorbe bábkových seriálov a pásiem pre deti.

Zložitú situáciu s priestormi, ktoré nitrianskych bábkarov trápili dlhých pätnásť rokov ukončil až  zisk bývalej divadelnej budovy Divadla Andreja Bagara v roku 1993. Prvá premiéra, ktorú divadelníci v svojej „novej“ budove uviedli bola adaptácia rozprávky Vincenta Šikulu O múdrom Kokoškovi v réžii Petra Gábora.

Pre budúcnosť divadla bol v roku 1994 rozhodujúci príchod Karola Spišáka na post riaditeľa. Účasťou na festivaloch si divadlo vytvorilo silné renomé v celom stredoeurópskom priestore. Prelomovou inscenáciou tohto obdobia bol Faust. Autori  textu O. Spišák a I. Gontko spracovali motívy diel Ch. Marlowa Doktor Faustus a Fausta J. W. Goetheho. Išlo o súčasnú interpretáciu so živou rockovou kapelou. Inscenácia pritiahla do divadla najmä mládežnícke publikum, ktoré predtým o návštevu bábkového divadla nejavilo záujem. Od roku 1999 pracovalo divadlo pod názvom Staré divadlo v Nitre. V tejto etape zaznamenalo divadlo svoje dosiaľ najväčšie umelecké úspechy. Meno Karola Spišáka spojili nitrianski poslanci s menom divadla v roku 2009.

V roku 2011 oslávilo Staré divadlo Karola Spišáka šesťdesiat rokov od svojho vzniku. Primátor mesta Nitra Jozef Dvonč udelil divadlu Cenu primátora mesta Nitry za umeleckú činnosť a reprezentáciu mesta doma i v zahraničí. Spomedzi členov umeleckého súboru získala Cenu primátora aj herečka Oľga Schrameková.

Archív našich inscenácií nájdete tu: https://sdn.sk/repertoar/

Publikácie o našom divadle

Ida Hledíková: Snívajte s nami; Monografia k 60. výročiu Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, Vydalo Staré divadlo Karola Spišáka v spolupráci s Vysokou školou múzických umení v Bratislave 2011​

Matej Šiška: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre a regionálna kultúra, Vydala Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2013		Ida Hledíková: Snívajte s nami; Monografia k 60. výročiu Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, Vydalo Staré divadlo Karola Spišáka v spolupráci s Vysokou školou múzických umení v Bratislave 2011		Vladimír Predmerský – Ivan Gontko: Mladé Staré divadlo; Publikácia k 55. výročiu Starého divadla, Vydalo vydavateľstvo Agentúra PALETA, 2007
Deťom len o najlepšie! (zostavil I. Gontko a V. Gabčíková) Bulletin internej prehliadky pri príležitosti 50. výročia založenia divadla; Vydalo Staré divadlo Nitra 2001		Deťom len o najlepšie! (zostavil I. Gontko) Bulletin internej prehliadky pri príležitosti 45. výročia založenia divadla; Vydalo Bábkové divadlo Nitra 1996		Bábkové divadlo Nitra (zostavil Ján Hrmo), Vydalo Bábkové divadlo Nitra pri príležitosti 40. výročia svojho založenia, 1991

Osobnosti Starého  divadla

Ján Romanovský (* 4. januára 1916 – + 8. mája 1989) Do Nitry prišiel z Topoľčian ako skúsený činoherný a bábkarský ochotník. Umelecké vedenie súboru prevzal 1. augusta 1951. V tomto období získala v Európe popularitu Javajka, dovtedy málo známa a ťažko ovládateľná bábka. J. Romanovský sa rozhodol zvládnuť náročné vodenie nových exotických bábok.

Odhodlanie umeleckého šéfa a systematická práca umožnila bábkohercom využiť plnú škálu pohybov javajky, stvárniť ňou aj jemné gestá. Zavedením tzv. palcového úchopu bolo možné ovládať dve končatiny bábky iba jednou rukou. Špecifické bábkovodičské postupy odborníci pomenovali ako Romanovského alebo tiež Nitrianska bábkoherecká škola.

Líder Nitranov vo svojich početných réžiách kládol dôraz na bezchybnosť slovenského jazyka a čistotu javiskovej reči. Ako jeden z prvých bábkarov si uvedomil naliehavú potrebu pôvodných hier pre bábkové súbory. Zameriaval sa na voľné dramatizácie slovenských ľudových rozprávok.

Tvorca rovnomennej bábkovodičskej školy je dnes uznávaný ako jeden z spoluzakladateľov moderného slovenského bábkového divadla. J. Romanovský pôsobil v Bábkovom divadle v Nitre do roku 1973.

Karol Spišák (* 17. august 1941 – + 13. marec 2007) Študoval réžiu na VŠMU v Bratislave pod vedením J. Budského. V roku 1965 nastúpil ako režisér do Krajového divadla v Nitre, (od roku 1979 Divadlo Andreja Bagara). Stal sa jedným z profilujúcich režisérov divadla a neskôr umeleckým šéfom. Ponúkol divákovi vážne témy ale predovšetkým kultivovaný komediálny repertoár. Ako prvý na Slovensku režíroval muzikál. Pohostinne režíroval vo viacerých slovenských divadlách a intenzívne spolupracoval s filmom a televíziou.

V roku 1994 sa stal riaditeľom Bábkového divadla v Nitre. Pre dlhodobo prehliadaných bábkarov sa stal oporou.  Všestranný divadelník vytvoril pre svojich spolupracovníkov tvorivé zázemie bez obmedzení, vďaka ktorému sa divadlo otvorilo nevyskúšaným postupom a netradičným projektom. Divadlo sa stalo živým stánkom kultúry pre všetky vekové kategórie, kde sa začali usporadúvať koncerty, výstavy, diskusie, filmové produkcie a podobne. V rokoch 1997 – 1998 bol odvolaný z funkcie. Po návrate na post riaditeľa sa vrátil k koncepcii otvoreného divadla. Zomrel v roku 2007. V priestoroch divadla, ktoré po ňom pomenovali pôsobil 37 rokov.

Budova divadla

Sídlo Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, pôvodne Sokolovňa, ktorá sa nachádza na ulici 7. pešieho pluku č. 1. Postavili ju v rokoch 1928 – 1929, slohovo spadá do rannej moderny. Autorom projektu bol popredný český architekt František Krásny.

Iniciátorom a podporovateľom projektu bola Telovýchovná jednota Sokol. Po otvorení Sokolovne sa sem preniesla činnosť Sokolského bábkového súboru. Pôsobil tu tiež významný činoherný ochotnícky súbor Čapek.

Vtedajšia horná sála, dnes Veľká sála divadla, slúžila ako telocvičňa a v jej zadnej časti bolo divadelné pódium s kruhovým horizontom. V dolnej sále budovy sídlilo kino, dnes je to alternatívna scéna  – Štúdio Tatra.

Po zákaze sokolskej činnosti v decembri 1938, budova slúžila ako zberný tábor na odsun židovského obyvateľstva a ďalších kriminalizovaných občanov z krajiny. Túto smutnú funkciu plnil objekt až do konca Druhej svetovej vojny.

Na konci vojny vyhorelo Mestské divadlo na dnešnom Svätoplukovom námestí. Útočiskom činohercov sa preto v prvej mierovej sezóne stala Sokolovňa. Definitívne sa novozaložená činohra Krajového divadla v Nitre, (dnes Divadlo Andreja Bagara), usídlila v roku 1949. V roku 1951 tu vznikol a v svojej prvej sezóne pôsobil profesionálny Bábkový súbor pri Nitrianskom Krajovom divadle.

Bábkari sa do priestorov Sokolovne vrátili po štyridsiatich rokoch, keď v roku 1993 prevzali staré sídlo Divadla Andreja Bagara. V rokoch 2008 – 2009 zásadná rekonštrukcia vstupných priestorov odkryla pôvodné architektonické prvky.

Exteriéru stavby udáva tón rondokubizmus. Je reprezentovaný mohutnými stĺpmi pri vstupe do divadla, ktoré v redukovanej podobe pilastov prechádzajú k streche budovy a dodávajú priečeliu plasticitu. Interiéru dominujú prvky konštruktivizmu. Ide o masívne železobetónové skeletové konštrukcie tvorené prievlakmi a piliermi, ktoré tvoria stropy Štúdia Tatra, foyeru Veľkej sály, spojovacích chodieb a viacerých miestností v divadle. Atike nad vstupom do divadla dominujú plastiky štyroch vzlietajúcich Sokolov.

Zrekonštruovaný interiér Starého divadla Karola Spišáka v Nitre ocenila Slovenská komora architektov. Architekti Viktor Šabík a Tatiana Kopková z ateliéru Barak dostali prestížne ocenenia CE.ZA.AR. Sídlo divadla je od 10. apríla 2013 zaradené do Ústredného registra Národných kultúrnych pamiatok.

Galéria