Vernisáž výstavy Štefana a Martina Ortových "Z tvorby"

Vernisáž výstavy Z tvorby 4.8.2026 o 17.00 v Galérii Foyer v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre.

Štefan a Martin Orth

Z tvorby -  generačná výstava  otca a syna

Tvorba autorov ponúka silný vizuálny dialóg medzi otcom a synom, minulosťou a súčasnosťou, koreňmi a cestou za vlastnou identitou. Dva svety, dve generácie, a predsa jedno nerozlučné puto.

Spoločnou platformou známej umeleckej rodiny Orthovcov, ktorej korene siahajú až k Martinovi Benkovi, je príbuzná žánrová či námetová akcelerácia diela, tiež rešpekt k estetickým hodnotám na báze zväčša senzuálnych východísk i proporcionálneho dialógu obsahu a klasickej vizuálnej formy. Jednotlivé výtvarné programy sú však názorovo značne diferencované.

Štefan Orth

Tvorba Štefana Ortha  /1943/ je charakteristická silným zaujatím  pre maliarske stvárnenie krajinárskeho motívu. Dotyky so záhorskou krajinou, ale i inými oblasťami Slovenska, sú pre umelca momentmi, kedy priamo vo vizuálnom  kontakte vznikajú mnohé kresebné i maliarske  kompozície. Panoramatické pohľady vníma v individualite prírodného prostredia danej lokality.

Citujem autora .  „Rád pozorujem krajinu v ktoromkoľvek ročnom období, za akéhokoľvek počasia, či dennej hodiny. Nekonečná krása. Farba, vôňa, harmómnia, celková atmosféra, či malý detail – to všetko sa mi dostáva pod kožu. Všetky tie vnemy sa menia na množstvo farebných pocitov a nálad. A práve z tohto čerpám vo svojej tvorbe... vzniknuté emócie vmaľovámam do svoich diel.. chcem zachytiť spomienky na minulé aj súčasné, prežité...“

Štefan Orth  hlavný dôraz kladie na celkovú štruktúru obrazu. Nezobrazuje ju veristicky, ale cez hru tieňov a svetla. V ďalšom emocionálnom prepracovaní  zážitku nadobúdajú lyrický  a metaforický obraz.  Fenomén krajiny je pre neho nepostrádateľným v každom ročnom období.  Sugestívnosť meditatívnych krajinárskych príbehov je podmienená a založená na kolorite impresívnej palety.  Autorove krajinárske kompozície takto získavajú novú dimenziu. Sú obohatené o novú hodnotu - pulzujú sviežejším rytmom a približujú sa k Cézannovskému  impresívnemu maliarskemu prednesu.  Štefan Orth skutočne zaznamenáva onú prchavú atmosféru momentu a vyjadruje hlbokú spätosť s krajinou, ktorú bytostne preciťuje a maľuje. Jeho pohľad objavuje rozmanitý svet v zdanlivo všednom motíve, ktorý obohatí svojim maliarskym pretlmočením.

O maliarskej tvorbe autora kunsthistorička Božena Juríčková napísala takmer poetickú výpoveď: „Je to krajina zažitá pod šírym nebom rodného Záhoria i neďalekých kopaníc. V Orthovej interpretácii témy predstavuje krajina siločiary návratov do kraja detstva, k milovanému kúsku zeme v nížine rieky Moravy, kde tiché lenivé vody v jej ramenách zrkadlia pestrú siluetu lužného lesa, kde sa prepletajú bujné koruny vysokých stromov a košatých krovísk a kde mosty a mostíky vedú ponad zátoky a potok smerom k nám,  priamo do srdca...“

Širokospektrálna tvorba autora zahrňuje okrem krajinárskych motívov i kvetinové žánre, portrétnu a figurálnu tvorbu. Popri komornej maľbe sa venuje i reportážnej a dokumentárnej fotografii, pedagogickej práci pre dospelých a organizačným a kurátorským aktivitám.

Tvorivý potenciál autora Štefana Ortha v oblasti Záhorského regiónu je zapísaný už viac ako polstoročie. Jeho vzácna osobnosť i tvorba si  získala množstvo priaznivcov na Slovensku i v zahraničí, ktorých obohacuje svojim maliarskym prednesom. Diela autora sa nachádzajú v súkromných zbierkach taktiež sú súčasťou akvizičných fondov  slovenských galérií a múzeí. Autor vystavoval individuálne nielen na Slovensku, ale i na kolektívnych výstavách v rámci spolkových výstav UBS i v zahraničí. Je členom najstaršieho umeleckého spolku na na Slovensku Umeleckej besedy slovenskej založenej v roku 1921. Záhorácka stena slávy, ktorá je osadená na dome kultúry od roku 2023 nesie meno rodáka z Gajár - výtvarníka a pedagóga Štefana Ortha, ktorý v danom roku oslávil svoje životné jubileum - 80. rokov. Autor žije a tvorí v Senici.

Martin Orth, Mgr. art.

Sochár, maliar a reštaurátor Martin Orth /1972/ formuluje svoju príležitostnú voľnú tvorbu v dia-metrálne odlišných žánrových i myšlienkových skupenstvách, než aké prináša jeho profesionálna prax. Predmetné historické reálie zamieňa za logické abstrakcie, medi-tujúce témy, futurologické vízie v ideovom okruhu kozmogonických úvah. Vyzbrojený pôvodnou sochárskou aprobáciou ich vizuálne podoby zacielil prirodzene do oblasti plastickej trojrozmernej formy.

Diela z posledného obdobia však čoraz častejšie menia svoju interpretačnú navigáciu aj smerom k plošnému vyjadreniu; najnovšie mieri i k osobitej syntéze oboch prístupov, na prah maliarskeho objektu. Obidve sféry – sochársku kolekciu aj komornú maľbu resp. i maliarsky objekt, spája nielen spoločná tematizácia, ale aj optika, príbuzná názorová schéma, rešpektujúca najmä princípy minimalizmu a kľúčový ikonografický modul.

Dlhodobo frekventovanú tému predstavuje kozmos, úzko subjektívna reflexia nepoznaného tajomného sveta, ktorá je predmetom privátnych laických zaujatí autora už od raného detstva. V ideovej a následne ani vizuálnej koncepcii to však neznamená artistné kanonizovanie neznámych vesmírnych objektov, gigantických hmôt, energií či prípadných civilizácií. Práve naopak, jedná sa o vyslovene intímnu, celkom osobnú introspektívnu sondu ku koreňom života, provokujúcim, nadčasovým momentom zrodu, k hybným silám vesmíru i bytia vôbec. Cez prizmu fyzikálnych zákonitostí, objektívneho vesmírneho poriadku hľadá možné paralely s osudovou cestou človeka.

V priereze doterajšej autorovej tvorby napokon rezonuje univerzálna kozmogonickátéma ako článok na ceste k hľadaniu vlastnej identity. Okrajovo, v inej krátkej tvorivej kapitole paralelne akceptuje i klasický figurálny motív, tentoraz v konvenčnejšej podobe (ženské torzo, portrét).

V štruktúre vizuálnych vrstiev tvorby Martina Ortha je nosná nadčasová tematika identifikovaná v prieniku senzitívne demonštrovanej farby a moderného archetypu, čistého, geometricky modelovaného 3D tvaru. Traktácia centrálneho tvaru samotného, ktorý je zároveň situovaný do centrálne komponovaného priestoru obrazu či objektu, je úzko koncentrovaná do redukovanej, znakovej podoby ovoidu, vajca, gule, kruhu ako ikonografických symbolov života, esenciálneho stavu bytia, počiatku živej hmoty. Drvivá väčšina materiálových, plasticky ozvučených realizácií sa vo svojej výrazovej rovine opiera zväčša o kombináciu s povrchovou farebnou škvrnou a často tiež o komunikáciu s priestorom na báze rôzne perforovaných vstupov. Technická finalizácia trojrozmerných, v jadre komorných artefaktov je sústredená na preferované štukolustro a mixáž rozličných, aj banálnych, sochárskych i nesochárskych materiálov; pastózne artikulovaná maliarska kolekcia využíva najmä akryl, opäť spravidla v inovatívnych asamblážových kombináciách s netradičnými hmotami (sadrou, kovom atď.). Vo všetkých podobách však na svoje pokračujúce meditatívne abstraktné reflexie o absolútne, o hmote a antihmote, o bytí a nebytí aplikuje ústredný kánon tvaroslovného minimalizmu. V okruhu esteticky profilovanej voľnej tvorby Martina Ortha predstavuje formálny kontrast k bezhraničnej nadčasovej téme.  Vystavoval na Slovensku i v zahraničí.  Autor žije a tvorí v Senici.

                                                                           Marta Hučková Kocianová                                                                          4. september 2026