Staré Divadlo Karola Spišáka v Nitre

Slovenská spisovateľka Mária Lazárová napísala príbeh, ktorý sa odohráva v nehostinnej, divokej tajge. Tam, žije dievčatko Hani so svojím starým otcom. V jeden deň nájdu zranené líščie mláďa a Hani presvedčí dedka, aby ho zobrali domov. Medzi líškou s dúhovými očami a dievčatkom vznikne silné priateľské puto. Nevšedné kamarátstvo a líška medzi ľuďmi v dedine vyvolá veľký nepriateľský ošiaľ. Líške ide o život. Ale Hani sa len tak ľahko nevzdáva.

Príbeh Hani je nadčasovou metaforou o sile detskej pravdy, empatie a odvahy voči svetu, ktorý je často uzavretý v strachu a predsudkoch. Inscenácia sa usiluje otvoriť diskusiu o ekologickej udržateľnosti, pravde v čase dezinformácií a hodnote medziľudskej solidarity.

Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ireneusz Maciejewski (1979)
Režisér, herec, mím, performer, filmár, fotograf, multimediálny umelec a kultúrny manažér. Absolvent Akadémie divadelného umenia Zelwerowicza vo Varšave (Bábkarská fakulta v Białystoku), Akadémie filmu a televízie vo Varšave a postgraduálneho štúdia v odbore Kultúrny manažment. Autor mnohých divadelných hier, adaptácií, scenárov a divadelných piesní.

Zrežíroval 40 divadelných inscenácií a množstvo performatívnych a interdisciplinárnych podujatí. Je autorom 50 multimediálnych projekcií a niekoľkých filmových animácií, ktoré boli použité v divadelných predstaveniach, videoklipoch a v detskom vedeckom seriáli „Malá Uránia“. Špecializuje sa aj na integráciu rôznych médií v scénickej tvorbe vrátane svetelného dizajnu a videoprojekcií.

Vedie umelecké a vzdelávacie workshopy pre deti, mládež a dospelých.

V roku 2014 vytvoril bábkarský kanál „Spotkania TV“. V roku 2020 spustil projekt „Domowy kącik bajkowy“(„Domáci rozprávkový kútik“), kde animoval pomocou maňušky a stvárňoval postavu – sympatického Bajkotka.

V roku 2020 vytvoril spolu s Divadlom bábok Guliwer vo Varšave seriál „Ružová ulica“ (Ulica Różana), kde pôsobil ako režisér, bábkar, kameraman, strihač a herec.

2016–2019 – Vyučoval film, fotografiu a animáciu bábok na Univerzite Mikuláša Kopernika v Toruni.

2020–2025 – Režíroval pre TVP Bydgoszcz detský vedecký seriál „Malá Uránia“.

Spolupracoval so všetkými bábkovými divadlami v Poľsku, ako aj s divadlom Luden v Ostrave.

V Starom divadle Karola Spišáka v Nitre režíroval inscenácie:
• Veľká továreň na slová (2019)
• Nebo (2022)

Štipendista programu KPO pre kultúru 2024 (rozvoj zručností v oblasti navrhovania a tvorby marionet)
Štipendista ZAIKS 2025 v oblasti dramatickej tvorby

Vzdelanie:
• 2016–2017: SGH, postgraduálne štúdium, Kultúrny manažment
• 2013–2016: Akadémia filmu a televízie, réžia
• 1999–2005: Akadémia divadelného umenia Zelwerowicza, réžia
• 1999–2003: Akadémia divadelného umenia Zelwerowicza, herectvo
• 1998–1999: Univerzita Márie Curie-Skłodowskej v Lubline, filozofia

Rozhovor s Ireneuszom Maciejewskim na MojaKultúra

Barbara Guzik
divadelná a filmová scénografka, architektka, maliarka, fotografka a performerka,
s ktorou spolupracujem od roku 2009. Spoločne sme vytvorili 6 divadelných inscenácií,
vrátane scénografie k predstaveniu „Nebo“ v Nitre.
https://www.scenograf.com.pl/

Scénografka a kostýmová výtvarníčka, absolventka Akadémie výtvarných umení v Krakove (diplom na Katedre interiérovej architektúry). Študovala aj vo Francúzsku na École Supérieure des Beaux-Arts v Toulouse. Navrhuje scénografie a kostýmy pre činoherné aj bábkové divadlá. Má na konte viac ako 50 divadelných projektov. Pracovala pre Televízne divadlo (kostýmy k inscenácii „Kriton“ v réžii Dariusza Karłowicza a k predstaveniu „Chłopcy“ v réžii Roberta Glińskeho – v spolupráci so Zofiou de Ines), ako aj na filmových projektoch ako scénografka a kostýmová výtvarníčka.

Je štipendistkou poľského Ministerstva kultúry. V rámci štipendia vytvorila film venovaný umelkyniam inšpirovaným tvorbou Márie Jaremovej (2020). Spolu s Damianom Styrnom navrhla stálu výstavu Sliezskeho centra slobody a solidarity v bani „Wujek“, ktorá bola otvorená pri príležitosti 40. výročia potlačenia štrajku (16. decembra 2021).

V posledných rokoch vytvorila scénografiu a kostýmy pre množstvo inscenácií, napríklad:
• „Cześć, jestem Sara“ v réžii Tomasza Wysockého (2022)
• „Kochanie, zabiłam nasze koty“ v réžii Rafała Dziwisza (2017) – obe predstavenia na krakovskej Akadémii divadelného umenia
• kostýmy pre oceneného „Ryszarda III“ (Zlatý Yorick) v réžii Grzegorza Wiśniewskeho v Divadle Jaracza v Lodži (2012)
• kostýmy pre „Kabaret“ v réžii Pawła Szkotaka, v Divadle Sewruka v Elblągu (2019)
• kostýmy pre „Človeka z La Manchy“ v réžii Witolda Mazurkiewicza v Poľskom divadle v Bielsko-Białej (2016)
• scénografia a kostýmy pre inovatívne predstavenie „Werther v New Yorku“ v réžii Tomasza Wysockého v Divadle Slowackého v Krakove (2006)
a mnohé ďalšie.

Spolupracuje s divadlami v Poľsku aj v zahraničí (Francúzsko, Slovensko). Venuje sa aj grafike, fotografii a maľbe. Už päť rokov vedie Galériu 2 Okna v Krakove, kde organizuje vernisáže a umelecké podujatia. Zúčastnila sa napríklad Cracow Art Week „(No) Hope“ (2021) a ďalších kolektívnych výstav.