Recenzia Čarodejníka z krajiny OZ od pani Marty Žilkovej
Príprava na muzikál
Možno bude tento príspevok niekto pokladať za regionálnu správu o stave kultúry v Nitre. No nie je tomu tak. Skutočnosť, že po dlhých troch rokoch rekonštrukcie sa konečne „spojazdnilo“ Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, možno okrem kritiky pokladať za zázrak – a to na niekoľkých úrovniach. Kritizovať možno predovšetkým spôsob a trvanie rekonštrukcie (dôvody sú všeobecne známe: pandémia, kríza, vojna na Ukrajine, zdraženie materiálov atď.), čo pociťujeme hlavne my, obyčajní diváci. Skutočné príčiny môžu odhaliť kompetentní odborníci. No za zázrak možno pokladať zachovanie divadla, jeho „putovanie“ po okolitých mestečkách a dedinách (v Nitre ich, zrejme, nepritúlili), kde dokázali uviesť aj niekoľko novo naštudovaných bábkových hier, prijať nových členov tvorivého kolektívu a pripraviť sa na slávnostné otvorenie v obnovenej budove.
A tak 3. marca 2023 uzrela svetlo sveta obnovená a dovolím si tvrdiť že celkom nová hudobná rozprávka Čarodejník z krajiny OZ. K autorovi pôvodnej rozprávky Lymanovi Frankovi Baumovi pribudli dvaja noví autori Slavka Civáňová, ktorá pripravila dramatizáciu a texty piesní, a Peter Vlčko – autor hudby. Známa rozprávka teda dostala novú podobu, nový šat a zámer stať sa typickým rodinným divadelným predstavením. Adaptácia tejto rozprávky už oslovila viaceré divadlá na Slovensku (Bratislava, Žilina), Nitru nevynímajúc a vždy sa stretla s veľkým diváckym záujmom, lebo vypovedá o aktuálnych hodnotách, ktoré nemení ani zloba dnešného sveta. V Nitre bola rozprávka inscenovaná v Bábkovom divadle v roku 1972 a v Divadle Andreja Bagara v roku 1981.
Zdôvodnenie názvu tohto príspevku tkvie v aktuálnom poznaní záujmov súčasného sveta o kultúru a jej niektoré druhy. Napokon o tom vypovedá aj divadelná scéna nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Najväčší záujem zatiaľ (nevedno dokedy) vykazujú hudobné diela, najčastejšie muzikály, alebo aspoň hry so spevmi. Publikum vyhľadáva divadlo predovšetkým ako zdroj zábavy, čo sa u muzikálu predpokladá. Pravda je taká, že veľká väčšina tohto žánru sa zakladá na ľahkej, šteklivej a zábavnej platforme, no v súčasnosti už mnohí autori muzikálov siahajú za vážnejšími témami s istými hodnotovými kritériami. Na uvedený druh hudobného žánru je dobré predpripraviť si obecenstvo, ktoré dokáže odčítať zakódované hodnoty. Práve týmto smerom sa vyberá hudobná rozprávka Čarodejník z krajiny OZ . Nie je to prvý pokus o jej zhudobnenie či hľadanie inej podoby, napríklad filmovej či divadelnej. V konečnom dôsledku sa preto nemožno čudovať mnohým snahám o oživenie odkazu diela z roku 1900[1] aj v súčasnosti.
Voľba nitrianskeho bábkového divadla nebola náhoda. Určite bola podmienená dvoma rozhodujúcimi faktormi: 1. tvorcom sa ponúkala sa veľká scéna, teda šanca pre výtvarníka a 2. réžiu sa podujal urobiť dnes už aj v Čechách známy muzikálový režisér Peter Oravec, rodák z Nitry, odchovanec Divadla Andreja Bagara, žiak a nasledovateľ známeho režiséra Jozefa Bednárika. Nie je to jeho prvá spolupráca s nitrianskymi scénami, kam sa rád vracia. Ďalšou výhodou či predpokladom dobrej spolupráce bola aj osoba dramaturgičky a autorky textov Slavky Civáňovej, ktorá s p. Oravcom už neraz pripravila úspešné inscenácie. Obaja dokážu osloviť a pritiahnuť ďalších odborníkov, ako sú výtvarníci a autori scény, kostýmov a bábok Pavol Andraško a Martin Von Dubravay, autor hudby Peter Vlčko (tiež z domácej liahne), v neposlednej miere výtvarník projekcií Erik Bartoš či Magdaléna Čaprdová, zodpovedná za pohybovú kreativitu. Kolektív mladých tvorcov využil na javisku všetko, čo im ponúkal kvalitný text, technika i príliv nových hereckých síl.
Práve spojenie viacerých techník a výtvarných kreácií, rozličné podoby a veľkosti bábok v spojení so živými hercami dokázali vyvolať obraz čarovnej krajiny, kam sa Dorotka a jej priatelia dostali. Spevom i hovoreným slovom sa detskému príjemcovi ponúkala hlavná myšlienka diela, že každý si svoju budúcnosť a osud môže vyčariť sám a že odvaha, rozum a srdce dokáže poraziť aj najväčšie zlo.
Kým prvé dejstvo (hra sa skladala z dvoch dejstiev) malo plynulý priebeh a dej bol čitateľný aj pre menšieho diváka, druhé dejstvo stratilo túto plynulosť a bolo zbytočne predlžované napríklad snom Dorotky či pridlhým výstupom zlej čarodejnice.
Dokonalé ovládaníe bábok, výstupy živých hercov i pohybové vstupy napríklad myší, tvorili dokonalý celok a ťažké bolo odlíšiť kvalitu jednotlivých výkonov. Kolektívny charakter hereckého výstupu a výborná hudba, ktorú diváci odmeňovali aj počas predstavenia potleskom, najviac oslovili nitrianske publikum.
Na záver možno skonštatovať, že Staré divadlo prinieslo hodnotné divadelné dielo rodinného zamerania, ktoré náročnosťou režijného vedenia P. Oravca nesklamalo ani dospelých divákov a zároveň splnilo dve základné funkcie: 1. ukázalo detskému divákovi, zvyknutému na mobilné telefóny a televíziu, čaro živého divadelného diela; 2. pripravilo ho na percepciu muzikálu v budúcnosti.
Marta Žilková
[1]Čaroděj ze země Oz (film, 1939), americký hraný film, muzikál z roku 1939. Čaroděj (The Wiz), filmový muzikál z roku 1978 s Dianou Rossovou a Michaelem Jacksonem. Čaroděj ze země Oz (film, 1982), japonsko-americký animovaný film z roku 1982, režie: Fumihiko Takayama, John Danylkiw. Čaroděj ze země Oz (seriál), japonsko-kanadský animovaný televizní seriál 1987, režie: Gerald Potterton. Čarodějky ze země Oz – americký televizní film z roku 2011. Mocný vládce Oz (Oz: The Great and Powerful), americký film 2013, režie: Sam Raimi https://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Carod%C4%9Bj_ze_zem%C4%9B_Oz_(rozcestn%C3%ADk