90. rokov od otvorenia budovy Starého divadla

V týchto dňoch si pripomíname 90. rokov od otvorenia budovy v ktorej v sučasnosti sídli naše divadlo.

Názov: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

Pôvodný názov: Národný dom a Sokolovňa

Autor: František Krásny

Realizácia : 1928-1929

Divadelná tradícia v Nitre siaha už do 18. storočia, kedy sa tu na miestnej piaristickej škole hrávali divadelné predstavenia. Na sklonku 18. storočia sa divadelné aktivity  presunuli do okruhu nemeckých divadelných spoločností, ktoré mesto často navštevovali. Od 20-tych rokov 19.storočia ich však čoraz viac začali vytláčať maďarské divadelné súbory, ktoré sa výrazne spolupodieľali aj na pomaďarčovaní slovenského obyvateľstva. Od roku 1883 im v tom slúžila aj nová divadelná budova, postavená z prostriedkov župy  a darov. Počas bombardovania mesta počas druhej svetovej vojny bola však budova divadla zničená a divadelníci boli nútení využívať provizórne  priestory telocvične nitrianskeho spolku Sokol.

Telovýchovná jednota Sokol vznikla v Nitre hneď po vojne v roku 1919. Spočiatku užívala iba letné cvičisko, ktoré si vybudovala v roku 1923.  Postupom času však vyvstala potreba postavenia aj reprezentačnej budovy, o čo sa jednota pokúšala už v roku 1921 a 1924. Oba pokusy však zlyhali.  Ďalší nasledoval v roku 1927. Ako oficiálny dôvod jednota uvádzala, že Nitra nemá doposiaľ kultúrne stredisko pre občanov československej národnosti, kde by sa mohli schádzať a organizovať svoje kultúrne podujatia a odkiaľ by sa šíril i impulz k národnému sebavedomiu Čechoslovákov. A z tohto dôvodu sa vraj kultúrna a národná úroveň mesta nemohla rovnať s inými slovenskými mestami. Pravé dôvody však boli najmä praktické a súviseli s nedostatkom potrebných spolkových miestností. Vo februári 1927 došlo k odkúpeniu mestských pozemkov v centre mesta pri Masarykových kasárňach. Jednalo sa o tzv. Pongrácovskú záhradu –  parcelu, ktorú od hlavnej ulice oddeľoval ešte pozemok, na ktorom stál hostinec. Spočiatku veľkosť i charakter  Pongrácovskej  záhrady spolku vyhovoval, no po nečakane úspešnej finančnej zbierke, do ktorej prispeli takmer všetky miestne národné, kultúrne a odborové organizácie, rozhodla sa jednota odkúpiť celý pozemok až po hlavnú cestu.   V marci roku 1927 teda požiadala mestskú radu o odpredaj aj pozemku pri ceste, dôvodiac, že „nebolo by mestu a jeho výzdobe na prospech, aby veľký spolkový dom stál za hlavnou ulicou a na hlavnej ulici aby stál „Abelesov hostinec“. [List Telovýchovnej jednoty Sokol mestskej rade v Nitre z 28.3.1927, predmet: Žiadosť o predaj č. 40 vo Wilsonovej ulici].   Mesto žiadosti vyhovelo s podmienkou, že na oboch pozemkoch bude postavená dvojposchodová budova a obe pozemky budú dostatočne zastavané. Ako dôvod uviedla, že „podľa predložených stavebných plánov nevidí obecné zastupiteľstvo dostatočné využitkovanie týchto cenných stavebných pozemkov.“ [Uzavretie obecného zastupiteľstva v Nitre, dňa 27.4.1927, Predmet: Telocvičná jednota „Sokol“ žiada o odpredanie mimo pozemku Pongráczovskej záhrady i mestský pozemok č. 40 v Masarykovej ulici pre postavenie „Masarykovho domu“/spolkový dom s telocvičňou./] Z uvedeného možno vyvodiť, že už minimálne v marci roku 1927 existovali stavebné plány spolkového domu, no požiadavka Mestskej rady prinútila jednotu zaobstarať nové. Tie sa získali vypísaním užšej súťaže v lete 1927, do ktorej boli vyzvaní architekti František Krásny (tvorca viacerých sokolovní na území Čiech) a dvojica Jindřich Merganc a Otmar Klimeš. Víťazný návrh architekta Krásneho, uverejnený  v spolkovom periodiku Zobor v mesiacoch  október-november  znázorňuje už stavbu vo forme, ako sa (pravdepodobne až na malé odchýlky) aj realizovala. Je preto otázne, ako došlo k zámeru postaviť na parcelách stavbu pre všetky tri inštitúcie, ktoré v nej nakoniec sídlili, t.j. sokolovňu, Národný a Roľnícky dom. V odvolaní, ktoré napísal Peter Rovnianek, člen mestského zastupiteľstva v Nitre, sa spomína, že už v roku 1925 uvažovalo Družstvo Národného Domu  o zakúpení spomínaného pozemku za účelom postavenia svojho reprezentačného sídla, no mesto vtedy odpredaj pozemkov nedovolilo. Požiadavka zastavania celého pozemku možno preto viedla sokolskú  jednotu k spolupráci s družstvom  a rozšíreniu stavebného programu aj o postavenie Národného Domu. Je to však iba domnienka, ktorú v súčasnom stave bádania nemožno potvrdiť. Je rovnako možné, že myšlienka národného domu bola výlučne v intenciách sokolskej jednoty. Zatiaľ čo v korešpondencii jednoty a mestskej rady až do februára 1928 sa ešte spomína Masarykov dom s vysvetľujúcim dodatkom spolkový dom s telocvičňou, v článkoch spolkového časopisu sa už v júni 1927 objavuje termín Masarykov národný dom a vo februári nasledujúceho roka dokonca iba Národný dom. Navyše pri opise budúcej stavby sa mimo budovy sokolskej jednoty spomína iba stavba Roľníckeho domu, záložne a družstevných miestností zemedelských, ktorá bude „len  architektonicky  riešená s našou budovou. Inač je to stavba samostatná, od našej nezávislá.“  [P.: Masarykov Národný dom v Nitre, in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. V., Október-November 1927, č.10-11, s.113-115.] Ako sa teda javí, stavba Národného Domu bola považovaná sokolskou jednotou za vlastnú. Od decembra 1928 sa už používa názov Sokolovňa a Národný dom v Nitre, stále sa však aj pri Národnom dome používa prívlastok „svoj“.

Stavba bola postavená v rokoch 1928-1929. 27. mája 1928 bol uložený základný kameň stavby. V článku spolkového časopisu Zobor  z januára 1929 sa uvádza, že stavba je až na nepatrné dodatky dostavaná a mala by sa ešte toho mesiaca začať používať. Reštaurácia vraj už bola v prevádzke. Slávnostné otvorenie Národného domu a Sokolovne bolo spojené s otvorením Roľníckeho domu  a konalo sa 31. augusta a 1. septembra 1929.

Sokolovňa a Národný dom v Nitre patria do skupiny multifunkčných budov, ktoré  nadviazali na tradíciu stavieb Matice Slovenskej a Národného domu v Martine. Ich vznik úzko súvisel  s funkciou slúžiť a reprezentovať národné ciele Slovákov,  spočiatku (2/2 19. storočia  – do roku 1918) v celonárodnom merítku, po vzniku Československého štátu mali skôr lokálny dosah – predstavovali, alebo aspoň sa prezentovali ako centrum národného života Slovákov v mestách,  ktoré sa iba postupne zbavovali svojho maďarského alebo nemeckého charakteru. V prípade Matice slovenskej a Národného domu v Martine bol ich vznik akciou celého národa, po roku 1918 si ich stavali buď mestá alebo rôzne spolky. Ak bol iniciátorom postavenia takejto budovy spolok, mal reprezentovať najmä spolkové záujmy, no v nemalej miere tu bola stále prítomná aj myšlienka prezentácie širších národných cieľov.

Napriek rôznorodosti stavebníkov je koncept týchto budov podobný. Ich súčasťou bola dvorana, či väčšia sála, ktoré využívali pre svoje divadelné predstavenia miestne ochotnícke divadelné spolky. Využívali sa však rovnako aj na usporiadanie bálov a iných hromadných spoločenských  aktivít. Okrem tejto sály budova obsahovala aj ďalšie priestory, ktoré používali rôzne verejné spoločensko-prospešné inštitúcie, rovnocenné s divadelným spolkom, napríklad knižnice a  kinosály.  Nebolo neobvyklé, najmä po roku 1918, že sa jedna časť stavby využívala aj na komerčné účely, väčšinou tu sídlil hotel a reštauračné zariadenia.

Takýto typ budov si vo väčšom množstve na území Československa postavila aj telovýchovná jednota Sokol. Súčasťou tzv. Sokolovní bývali ústredné telocvičné haly.  Okrem športových aktivít sa ale spolok zvykol venovať aj iným aktivitám, o.i.  divadlu, k čomu po menších úpravách slúžili práve telocvične.

 Telovýchovná jednota Sokol v Nitre mala  pri stavbe svojho spolkového domu širšie ambície,  ktoré viackrát verejne prezentovala.  Krátko po svojom otvorení bola „oficialným strediskom organizačného a spoločenského života Sokolov, Legionárov, Dôstojníkov, Rotmajstrov, Občianskej Besedy,  Turistov, Slovenskej Matice a ďalších organizácii a spolkov (…)“ [Autor neuvedený: Sokolovňa a Národný dom v Nitre, (rubrika) Rôzne., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VI., December 1928, č.12, s.204-205.]   Na pôdoryse písmena L vznikol  pôvodne samostatne stojací dvojpodlažný objekt s  troma funkčne  nezávislými jednotkami. Národný dom, situovaný do prednej časti pozemku pri hlavnej ceste obsahoval  reštauráciu na  prízemí a hotelovú časť na zvyšných dvoch podlažiach. Zadná čiastka objektu slúžila ako Sokolovňa s kinom v suteréne, telocvičňou, knižnicou a čitárňou na prvom poschodí  a administratívnymi priestormi na druhom. Podkrovie bolo určené pre byty personálu hotela, reštaurácie a kina.  Z južnej strany sa k Národnému domu pripájal  z hľadiska funkčného aj majetkovo-právneho nezávislý objekt Roľníckeho domu. Súdobý opis stavby poskytuje aj podrobnejšie informácie: „Zastavená plocha merí celkom 1360 m².  Z toho pripadá na vlastné sokolské účele (sál a pobočné miestnosti) 930 m², na reštaurácii a hotel 430 m². V části sokolovne je v suterénu biografický sál so 648 miestami. V obi dvoch dieloch budovy sú pivnice miestnosti pre ústredné kúrenie. V prízemí sokolovne je kancelária správca kina, byt sokolníkov, šatne mužov a žien, sprchy, v prednej časti sú reštauračné miestnosti o ploche 125 m² a 32 m² s príslušnými pobočnými miestnosťami. V prvom poschodiu je telocvičný sál  o ploche 293 m² s prisálom 70 m² a predsálom 57 m² čitárňa a knižnica 49 m², javisko, dve šatne hercov a rôzne iné pobočné miestnosti. V prednej části je 10 hotelových pokojov.  V druhom poschodiu nad prísálom a predsálom je galéria, výborovňa o ploche 84 m² a kancelária. V tejto časti budovy bude možno neskoršie pristavať malý sál o ploche 116 m². V prednej části je 11 hotelových pokojov. V podkroviu je byt správca kina (dva pokoje a kuchyňa) dva pokoje pre reštauračný a hotelový personál, prádelňa, zbývajúca čásť podkrovia je rešená tak,  aby tam bolo možné pristavať ešte 7 pokojov.  K budove samotnej priliehá letné cvičište o ploche 1500 m², ktoré bude upravené pracovnou povinnosťou členov a dorastu.“  [Autor neuvedený: Sokolovňa a Národný dom v Nitre, (rubrika) Rôzne., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VI., December 1928, č.12, s.204-205.]

V čase výstavby Sokolovne pôsobil pri telovýchovnej jednote aj divadelný súbor, preto sa už pri projektovaní telocvičnej sály myslelo na to, aby sa táto eventuálne mohla v krátkom čase a bez väčšej námahy zmeniť na divadelnú sálu. Z tohto dôvodu sa v zadnej časti telocvične zriadilo pódium a vlastná telocvičňa dostala predsálie a galériu. Pódium bolo na tú dobu i možnosti amatérskych divadelníkov zariadené nadštandardne, nechýbal mu napríklad kruhový horizont.

Budova po svojom vzniku slúžila pre deklarované využitie do roku 1938. Telocvičňa sa príležitostne využívala aj na divadelné predstavenia ochotníkov alebo činohry Slovenského národného divadla. 20. decembra 1938 bola činnosť Telovýchovnej jednoty Sokol v Nitre zakázaná a jej majetok zabrala Hlinkova garda. Tá objekt využívala ako zberný tábor. Po vojne sa opätovne príležitostne využívala na divadelné predstavenia (do konca roku 1945 tu pôsobilo Mestské divadlo), keďže budova mestského divadla v Nitre bola na konci vojny zničená. Od roku 1950 až do postavenia novostavby nitrianskeho divadla v roku 1992  sídlilo v budove Nitrianske krajové divadlo (neskôr premenované na Divadlo Andreja Bagara). Po presťahovaní sa Divadla Andreja Bagara do novostavby dostalo budovu bývalej Sokolovne  Staré divadlo v Nitre, ktoré tu sídli doteraz. Bývalý Národný dom je stále majetkom Divadla Andreja Bagara.

Budova prešla po druhej svetovej vojne niekoľkými rekonštrukciami, súvisiacimi s nutnosťou adaptácie priestoru pre potreby profesionálneho divadelného súboru. Ostatnou bola v rokoch 2008-2009 rekonštrukcia vstupných priestorov a haly. Jej autormi sú Viktor Šabík a  Tatiana Kopková (Barak architekti).  Okrem vybudovania nástupnej rampy a výťahu prebehli v rozsahu všetkých troch podlaží búracie práce, ktoré v značnej miere očistili priestor od nepôvodných dodatkov. Odstránením deliacich priečok pôvodne trojramenného schodiska došlo k jeho opätovnému zjednoteniu, na medziposchodí medzi suterénom a prízemím sa vytvoril  väčší priestor, ktorý sa využíva ako informačné stredisko. Na prvom poschodí došlo k odstráneniu staršieho obkladu stropu a stien, nové riešenie ponechalo priznaný stropný konštrukčný systém. Podlaha prvého poschodia dostala nový drevený obklad, na schodisku i v prízemí architekti znovu priznali dovtedy prekryté pôvodné terazzo.

Budova bývalej Sokolovne, Národného a Roľníckeho domu  je nárožná, trojpodlažná budova pôdorysu L s malým ústredným dvorom, situovaná na nároží ulíc Štefániková trieda a Ulica 7. pešieho pluku. Súčasné Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre sídli v časti budovy, ktorá kedysi tvorila Sokolovňu, t.j. v bočnom trakte, orientovanom do Ulice 7. pešieho pluku. Vstupná 8-osová fasáda divadla je v rozsahu prvých troch okenných osí zdôraznená predstavaným rizalitom, členeným štyrmi mohutnými  polostĺpmi, ktoré dosadajú na úrovni prvého podlažia na masívny horizontálny preklad. Na úrovni prízemia  na nich nadväzuje  štvorica  mohutných valcových stĺpov na masívnych soklových základniach, ktoré za sebou ukrývajú zvýšené otvorené  plateau, prístupné niekoľkými stupňami. V ukončení fasády spočívajú na každom polostĺpe sochy sokolov s roztiahnutými krídlami  – symbol spolku. Vertikálne pôsobenie rizalitu  je vyvažované  dvojitou horizontálnou rímsou v hornej časti rizalitu, masívnym prekladom na úrovni prvého poschodia ako aj výraznými nadokennými a podokennými šambránami. Výrazné horizontálne rímsy sú charakteristickým znakom celej fasády, dvojitá horná rímsa vymedzuje medzi sebou mezaninové podlažie, priebežné nadokenné a podokenné rímsy prepájajú navzájom pravouhlé cez 2 podlažia siahajúce okná divadelnej sály. Zo západnej strany je fasáda zakončená hladkou  hmotou javiskového povraziska.  Rovnobežne s fasádou je pred ňu predstavaná rampa pre bezbarierový prístup.

Hlavný vstup do divadla je prístupný z plateau hlavnej fasády. Za vstupnou fasádou sa v šírke jej rizalitu nachádza dvojpodlažná vstupná sála s reprezentačným trojramenných schodiskom uprostred. Pred nim sa situoval výťah na poschodie, po pravej strane sa nachádza informátor, prepojený cez okno s plošinou, do ktorej ústi rampa pre bezbariérový prístup v exteriéri. Po pravej strane vstupnej haly je prístupný aj priestor svetelnej a zvukovej réžie. Bočnými ramenami schodištia je prístupná znížená podesta, z ktorej je umožnený prístup do priestoru socialnych zariadení, skladu, archívu a pokladnice. Z podesty po ľavej strane sa rovnako vstupuje  do vnútorného dvora. Prostredné rameno schodiska pokračuje z podesty smerom nadol do priestoru kaviarne pod vstupnou halou a  divadelného štúdia pod hlavnou divadelnou sálou. Na prvom poschodí  je umiestnený samotný divadelný foyer s malou šatňou po pravej strane, otvorenou  do foyer. Po oboch stranách šatne sú situované  oba hlavné vstupy do divadelnej sály, rovnako ako bezbarierový prístup. Zadná časť foyer je vyhradená pre sociálne zariadenia. Divadelná sála má pravouhlý pozdĺžny pôdorys s konkávne zaoblenou zadnou stenou. Celý priestor je obložený dreveným obkladom, vytvarajúcim na bočných a zadnej stene použitím rôzne tmavého dreva rytmus vertikálneho členenia. Drevený obklad sa uplatnil rovnako na strope hľadiska, kde ho zdobia jednoduché kruhové výrezy miestami vyplnené osvetlením. Hľadisko od javiska oddeľuje portálový rám, rovnako jednoducho stvárnený ako celok sály. Zázemie divadla je situované  na II., III. a IV. poschodí objektu, prístupné  schodiskom z foyer na I. poschodí. Jeho súčasťou je i študovňa pre hercov.

Literatúra, pramene:

[1] Gergelyi, Otmar: Nitra. Umelecko-historické pamiatky na Slovensku, Bratislava, 1969.

[2] Krčmár, Alojz, Babčanová, Vlasta: Nitra na starých pohľadniciach, Bratislava 2006.

[3] Andrej Matašík: Činoherné divadlo na Slovensku. Sprievodca po slovenských divadelných dejinách, Bratislava 1993, s. 49.

[4] Zubácka, Ida: Nitra za prvej Československej republiky, vydal Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Nitra 1997.

[5] Zubácka Ida: Vývoj a činnosť mestskej správy v Nitre v rokoch 1918-1938, s. 369-383, in:  Marsina Richard (zost.): Nitra  v slovenských dejinách, Matica slovenská, Martin 2002, 437s., ISBN 80-7090-625-1.

[6] Dlháňová Viera, Od bradiel k žiare reflektorov, in. Arch, roč. 14, č.11, 2009, s. 42-47.

[7] P.: Sokolský stánok v Nitre – pred uskutočnením., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. V., apríl 1927, č.4, s.55-56.

[8] P.: Nitra, (rubrika) Z jednôt., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. V., Jún-Júl 1927, č.6-7, s.91-93.

[9] P.: Masarykov Národný dom v Nitre, in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. V., Október-November 1927, č.10-11, s.113-115.

[10] P.: Nitra, (rubrika) Z jednôt., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VI., Február 1928, č.2, s.43-44.

[11] P.: Zájazd Sokolstva do Nitry, in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VI., Jún-Júl 1928, č.6-7, s.127-132.

[12] Autor neuvedený: Z Nitry, (rubrika) Z Jednôt., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VI., November 1928, č.11, s.190-191.

[13] Autor neuvedený: Sokolovňa a Národný dom v Nitre, (rubrika) Rôzne., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VI., December 1928, č.12, s.204-205.

[14] P.: Sokolovňa a Národný dom v Nitre, in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VII., Január 1929, č.1, s.1-3.

[15] Bláha, K.: Nitra, (rubrika) Z jednôt., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VII., Február-Marec 1929, č.2-3, s.20-21.

[16] -la.: Nitra, (rubrika) Z jednôt., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VII., Apríl 1929, č.4, s.74-76.

[17] Autor neuvedený: Nitra, (rubrika) Z jednôt., in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VII., Máj-Jún 1929, č.5-6, s.104-105.

[18] P.: Otvorenie Sokolovne a Národného domu v Nitre, in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VII., Júl-August 1929, č.7-8, s.113-115.

[19] Čížek, Jozef: Zpráva jednateľa, in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. VIII., marec 1930, č.3, s.46-48.

[20] L.: Nitra, (rubrika) Z jednôt.,  in: Zobor. Vestník sokolskej nitrianskej župy Svätoplukovej, roč. III., november 1925, č.10, s.157-159.

[21] König, Viliam: Cestou k socialistickému divadlu I., Život a kultúra mesta Nitry, roč. IX., November 1985, č.11, s.19-20.

[22] König, Viliam: Cestou k socialistickému divadlu II., Život a kultúra mesta Nitry, roč. IX., December 1985, č.12, s.21-22.

[23] Autor neuvedený: Silvester v Novom Národnom dome, in: Národná stráž, roč. IX., č.1, 6.1.1929, s.2.

[24] Autor neuvedený: Národný dom v Nitre, in: Národná stráž, roč. IX., č.1, 6.1.1929, s.3.

[25] -zka: Sokolňa a Národný dom v Nitre, in: Národná stráž, roč. IX., č.3, 20.1.1929, s.1.

[26] Autor neuvedený: Telocvičňa v  Národnom dome, in: Národná stráž, roč. IX., č.3, 20.1.1929, s.3.

[27] Autor neuvedený: Valná hromada Sokola, in: Národná stráž, roč. IX., č.4, 27.1.1929, s.3-4.

[28] Autor neuvedený: Masarykova letecká liga, in: Národná stráž, roč. IX., č.5, 3.2.1929, s.3.

[29] Autor neuvedený: Na oslavu narodenín pána prezidenta,  in: Národná stráž, roč. IX., č.9, 3.3.1929, s.3.

[30] Autor neuvedený: Činohra Slov. Národného divadla  do Nitry?, in: Národná stráž, roč. IX., č.12, 24.3.1929, s.2.

[31] Kronika mesta Nitra I., zapísaná 6. novembra 1935, Archív Mestského úradu v Nitre.

[32] Kronika mesta Nitra II., dané v meste Nitre dňa 6. novembra 1935, Archív Mestského úradu v Nitre

[33] Vitek, Ernest: Okresný úrad Nitra, 1923-1945. Inventár, Nitra 1965, s.52, inv. číslo 418 (ŠANi – pobočna Nitra: Názov fondu:  Okresný úrad Nitra 1923-1945, značka: OÚN, oddelenie: adm., rok 1928, č. 2481-3493, č. škatule (kartón): 130, inv. č. 418,  bližšie označenie: predaj mestského pozemku v Nitre – telocvičnej jednote Sokol.

[34] Vitek, Ernest: Okresný archív Nitra, 1923-1945. Inventár, Nitra 1965, s.52, inv. číslo 418 (ŠANi – pobočna Nitra: Názov fondu:  Okresný úrad Nitra 1923-1945, značka: OÚN, oddelenie: adm., rok 1929, č. 2402-2895, č. škatule (kartón): 149, inv. č. 419,  bližšie označenie: telocvičná jednota Sokol v Nitre žiada schválenie vodovodu.

Zdroj: https://www.theatre-architecture.eu/sk/db/?personId=371&theatreId=211&detail=history

autor: Viera Dlhánová

 

Pridaj komentár