Koľko jahôd rastie na mori

E.Lear – Ľ. Feldek – O. Spišák KOĽKO JAHÔD RASTIE NA MORI

Autori:  Edward Lear a Ľubomír Feldek

Dramatizácia: Veronika Gabčíková
Dramatizácia a výber z knihy nezmyslov: Ondrej Spišák
Scéna, kostýmy a bábky: Mária Žilíková
Hudba: Eugen Gnoth
Réžia: Ondrej Spišák
Obsadenie: Guľa: Danica Hudáková, Uchaňa: Lucia Korená alebo Miloš Kusenda, Nosáč: Milan Vojtela, Okuliarnik: Katarína Petrusová

Premiéra: 20.12.2007

Počet repríz: 51

Spýtam sa ťa cestou do hory:

„ Koľko jahôd rastie na mori?“.

Odpoviem ti presne bez pochýb.

Toľko, koľko pláva v lese rýb.

Zdá sa vám táto básnička nezmyselná? Máte pravdu. Ale rovnaký nezmysel je aj umáranie sa kvôli veľkému nosu, ušiam, slabým očiam či večnému hladu. Veď každý z nás má v dušičke svoje malé trápenie. A možno by si stačilo iba povedať : „ Nikto nie je dokonalý!“ a zasmiať sa na svojom „ osudovom “ trápení rovnako ako hrdinovia našej novej inscenácie na motívy Knihy nezmyslov Edwarda Leareho v preklade a prebásnení Ľubomíra Feldeka.

Uchaňa :

Bola jedna slečna v Hornej Suči.

Nenormálne veľké mala uši.

Tak si na ne z police

zavesila panvice.

S náušnicami sú krajšie uši.

Guľa :

Bol raz jeden hladný dedko z Elby,

ustavične chleba s maslom chcel by.

Velikánske sústa

upchali mu ústa-

zadusil sa hladný dedko z Elby.

Nosáč:

Bol raz jeden ujko s dlhým nosom,-

Vykrikoval:“ Ja viem dobre, čo som!

Nie som človek s nosiskom,

ale človek s kosiskom.

Ak dozriete, skosím vás tým nosom!

Okuliarnik:

Bol raz jeden múdry dedko v Šanghaji-

osemnásť sov uvítal raz na čaji.

„ Čaj je nápoj vyšší –

a tento je z myší,!

Poučoval sovy dedko v Šanghaji.

 

O autoroch

Edward Lear ( 12. máj 1918, Londýn – 29. január 1988, San Remo )

Bol to anglický ilustrátor a spisovateľ, ktorý sa preslávil svojimi nonsensovými básňami

a limerickami. Narodil sa v Highgate v Londýne ako predposledný dvadsiaty potomok zámožného obchodníka, a bol vychovávaný o 21 rokov staršou sestrou Annou. Od mladosti trpel podlomeným zdravím.

Po otcovom obchodnom krachu sa v pätnástich rokoch musel so sestrou odsťahovať z domu. Sám sa nikdy neoženil a vlastné deti nemal. V devätnástich rokoch vydal knihu prírodopisných ilustrácií papagájov. Cez svoj trvajúci záujem a snahu o prírodopisné ilustrácie sa preslávil predovšetkým ako spisovateľ kníh pre deti. V dvadsiatich štyroch rokoch mu vyšla jeho Veľká kniha nezmyslov ( A Book of Nonsense), zbierka limerickov, ktorá túto krátku básnickú formu preslávila. Celkovo napísal cez dvesto limerickov. Ďalšími známymi básnickými dielami sú Sedem rodín od jazera Piplpopl a báseň Sova a Mačička, ktorú napísal pre deti svojho mecenáša.

 

Ľubomír Feldek (* 9. október 1936, Žilina)

Je slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ. Pochádza z úradníckej rodiny

a vzdelanie získaval v Senici, v Žiline, kde v roku 1954 aj zmaturoval a po skončení strednej školy študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave kombináciu slovenský jazyk a literatúra. Už počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, odkiaľ musel v októbri 1958 odísť. V rokoch 1960 – 1961 pracoval ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave. V rokoch 1961 – 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní a v rokoch 1973 – 1986 vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie a súčasne dramaturgom divadla Nová scéna v Bratislave. V roku 1989 protestoval proti uväzneniu Václava Havla, podpísal politický manifest Několik vět a v novembri sa podieľal na založení hnutia Verejnosť proti násiliu.

Od roku 1990 bol vedúcim redaktorom kultúrnej prílohy Ahoj, Európa denníka Verejnosť.

V súčasnosti žije v Prahe a Bratislave. Prvé básne uverejňoval ešte počas štúdií na strednej škole v školskom časopise Mladý priekopník. Bol členom zoskupenia autorov, známom ako „trnavská skupina“. Jeho tvorba je inšpirovaná českým poetizmom, najmä poéziou Vítězslava Nezvala. Poéziu píše „pre všetkých päť zmyslov“, stavia ju na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. V jeho poézii dominuje najmä metaforický princíp. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z modernej svetovej poézie (Alexander Blok, Vladimír Majakovskij, Guillaume Apollinaire a i.) a klasických dramatických diel (Sofokles, William Shakespeare). Ďalej prekladal diela takých autorov ako sú: Rabíndranáth Thákur, Karel Jaromír Erben, Ján Kollár, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Alexander Sergejevič Puškin, Arthur Rimbaud, Vítězslav Nezval, Stefanov, Antonyč, Lautréamont, Maršak, Morgenstern, Hrubín či Julian Tuwim a ďalší.

 

Inscenácia je určená deťom od 4 rokov, ktoré majú dostatok fantázie a hravosti.

Recenziu si môžete prečítať tu: https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/slava-vymyslu/

KedyPre Ako dlho Kde Kategória Cena
Na tento mesiac nie su zadané žiadne ponuky.