Druhý festivalový deň

Druhý deň festivalu odštartoval inscenáciou Divadla Polárka z Brna s názvom Ako robí ryba?určenú pre deti do troch rokov v režijnom naštudovaní Gabriely Ženatej. Scénická a kostýmová výtvarníčka Jitka Fleisleber vytvorila pomocou veľkého tyrkysového vankúšového koberca a modrej sieťky ilúziu prostredia, ktoré sa nachádza pod hladinou mora. Oceánsku atmosféru pomohla doplniť hudba Martina Evžena Kyšperského.

Tvorcovia inscenácie v sebe spojili pohybové a bábkové divadelné postupy. Herečky Irena Iškievová  a Isabela Smečková Bencová predstavujú rôznych morských živočíchov pomocou maňušiek a zároveň aj zobrazujú pohyby ich tela pomocou gest a mimiky. Pohybujú sa medzi divákmi akoby plávali vodami oceánu. Zároveň nenásilne zapájajú do deja aj deti. Ten je úplne jednoduchý. Zobrazuje rast malej rybičky od narodenia po dospelosť. Tvorivý tím nemal ambíciu predviesť javiskový príbeh plný zvratov, ale vzbudiť v deťoch záujem o hranie sa. Dôležité sú pre nich pohybové a zvukové vnemy, ktoré chcú pomocou inscenácie u batoliat rozvíjať.

Po predstavení mali deti možnosť zostať v sále a samostatne sa pohrať v javiskovom priestore s bábkami, ktoré herečky používali. U takýchto malých detí ide o prvý kontakt s divadlom. Preto je veľmi dôležité, aby bol pozitívny a aby sa deti do divadla spolu s rodičmi vracali aj v staršom veku.

Petra Babulícová

V rámci sprievodného programu festivalu sa uskutočnilo podujatie Celé Slovensko číta deťom, ktorého ambíciou je rozvíjať návyk hlasného čítania deťom v rodinách. Organizátori akcentujú dôležitosť čítania, ktoré rozvíja deti už od útleho veku, kedy si knihu nevedia prečítať sami, a tak sú doslova odkázané na svojich rodičov alebo starších súrodencov. Ak si dieťa nevytvorí vzťah ku knihám už útlom veku, neskôr si ho vybuduje len ťažko.

Občianske združenie Celé Slovensko číta deťom sa preto snaží prostredníctvom verejného čítania robiť v tejto oblasti osvetu. Do Starého divadla Karola Spišáka prišli deťom čítať známe osobnosti spoločenského i kultúrneho života mesta. Ako prvý prečítal príbeh o malom cínovom vojačikovi primátor mesta Nitra Jozef Dvonč. Po ňom vystúpila riaditeľka medzinárodného divadelného festivalu Divadelná Nitra, pani Darina Kárová s príbehom Antoina de Saint Exupéryho Malý princ. Z hereckého súboru Starého divadla Karola Spíšáka svoje obľúbené knihy predstavili Martina Slobodová s dielom Dušana Tarageľa a Jozefa Gertli Danglára Rozprávky pre neposlušné deti (a ich starostlivých rodičov) a umelecký šéf Ivan Gontko s príbehmi dvoch prasiatok Budkáčik a Dubkáčik od Jozefa Cígera Hronského. Svoju vlastnú autorskú tvorbu predstavil prítomným školákom známy spevák Štefan Itcho Pčelár, ktorému o niekoľko dní vyjde jeho debutová rozprávková knižka s názvom Sofie.

Rôznorodosť výberu kníh, ktoré jednotliví čítajúci predstavili potvrdil, že kvalitná literatúra je nadčasová a dnešné deti dokáže zaujať nielen príbeh zo súčasnosti, ale tiež rozprávky, ktoré čítali ich rodičia, starí rodičia a mnohé generácie detí pred nimi.
Petra Babulícová

Môže smrť vyliečiť zranenú dušu? Dokáže byť svetlom, ktoré v tej najneočakávanejšej chvíli zhasne? Inscenácia chorvátskej Akadémie umení v Osijeku pod názvom Kmotra Smrť vmietla nitrianskemu publiku do tváre ostrý vietor a chlad, premiešaný s láskou. Ako už samotný názov naznačuje, hlavnú úlohu tu zohrá čierny posol, ktorý zasiahne mladého a skromného Gustava. Po smrti rodiny ostáva na svete sám a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jeho srdce vyrezané z dreva čoskoro pukne. Keď žiali na cintoríne, príde za ním smrť, ktorá je v inscenácii vyjadrená v rozličných podobách. Na začiatku ide o malý strom, ktorého listy rozvíri prudký vietor (vytvára ho jedna z bábkoherečiek prostredníctvom fúkania). Je však vyjadrená aj v abstraktnej rovine, ktorá sa prejavuje vykrikovaním Gustavovho mena či hojdaním sa na studničke. Hoci sa predstavenie odohralo vo Veľkej sále Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, tak diváci sledovali hru na javisku v spoločnosti vankúšov. Práve intímny priestor prispel k hlbšiemu prežívaniu deja – divák sledoval, ako sa Gustav snaží vyrovnať s pokušeniami, ktoré mu smrť prináša do cesty. Za najpôsobivejšiu časť inscenácie možno považovať samotný záver, keď vyrezávané rekvizity (domček, cintorín, stolík a pod.) nahradil drevený oltár s tridsiatimi horiacimi sviečkami. Dostáva Gustav, stojaci v popredí, odpoveď na otázku, či existuje život pred smrťou?

Mirka Košťálová

Študenti Vysokej školy múzických umení v Bratislave počas druhého dňa pokračovali v antickej tematike. Mechanické, čiernobiele Euripidove Bakchantky vystriedal rímsky básnik Ovídius. Pohybové predstavenie pod rovnomenným názvom kládlo najväčší dôraz na prácu s telom. Ako to už vo fyzickom divadle býva zvykom, reč tela sa stáva stavebným kameňom, prostredníctvom ktorého sa dá ďalej tvoriť. A tak študenti predvádzajú akrobatické kúsky a vytvárajú pôsobivé výtvarné obrazy (pomáha im k tomu plátno zakryté plachtou, ktoré naznačuje dianie za oponou). V inscenácii sa však nehýbu len telá hercov, ale aj sypký piesok (presýpajú ho z ruky do ruky) či hustý dym (ktorý zvýrazňuje atmosféru Ovídiovej prítomnosti). Ovídius má, na rozdiel od ostatných, dlhé červené šaty, ktoré ho zreteľne odlišujú od ostatných (biela látka). Napriek tomu, že išlo výhradne o pohybovú performanciu bez použitia slov, tak študentom sa prostredníctvom mimiky a práce s telom podarilo vyvolať na telách divákov husiu kožu.

Mirka Košťálová

Vrcholom druhého festivalového dňa bolo predstavenie Cirkus Unikum českého Divadla Polárka z Brna. Režisér Jiří Jelínek zaviedol nitrianske publikum do cirkusu, v ktorom napríklad povrazolezkyňu v tenkých bielych šatách bolela hlava z množstva ctiteľov. Divák sa mal možnosť zoznámiť aj s dvojičkami, ktoré snívali o prechádzkach osamote, či o Hugovi, ktorý chcel prostredníctvom kúzla navždy zmiznúť. Inscenácia je plná humorných situácií (keď sa zo Silákovho vreca vykľuje slon, ktorého chcú dvojičky vycvičiť) a piesňových vložiek, ktoré posúvajú dej vpred. Veľkú úlohu tu zohráva aj výtvarná stránka inscenácie – bábkoherci a bábkoherečky tvoria dospelé verzie animovaných bábok (napr. povrazolezkyňa má biele šaty s mašľou vo vlasoch rovnako ako aj jej bábka). Inscenácia Cirkus Unikum priniesla do Starého divadla Karola Spišáka v Nitre obrovskú energiu, ktorú by sme mohli prirovnať k Silákovmu vrecu. Len s tým rozdielom, že namiesto opotrebovaných vecí v ňom diváci našli šťastie, nádej a vieru vo vlastnú osobnosť, premiešanú s detskou fantáziou.

Mirka Košťálová

Na záver dňa sa na festivale v rámci sprievodných podujatí uskutočnil koncert začínajúcej hudobnej skupiny pôsobiacej v Bratislave, Secret session. Členmi kapely sú spevák, gitarista a hráč na perkusie v jednom Pa(b)lo Gajdoš, gitarista Lukáš Hrončiak, basgitaristka, speváčka a perkusistka Belinda Rašnerová, gitarista Dano Kéry, klavirista a spevák Peter Mojžišík, a bubeník, činelista, perkusista a spevák  Maťo Šalko. Na hudobnej scéne nie sú veľmi dlho, no vo svojom repertoári majú už množstvo piesní z vlastnej tvorby.  Ich osobitosťou je, že nehrajú súčasnú hudbu, ale holdujú estetike angloamerickej rockovej hudby z prelomu 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia, ktorá nie je na Slovensku veľmi rozšírená.

Na koncerte členovia skupiny zahrali vlastné aj prevzaté piesne. Vytvorili vynikajúcu atmosféru a hoci spočiatku sa publikum ostýchalo, po pár skladbách tancovala väčšia časť prítomných mladých ľudí. A to aj napriek tomu, že išlo o hudobný žáner, ktorú počúvali možno ich starí rodičia.

Koncert skupiny Secret session bol vynikajúcou bodkou za prvou polovicou tohtoročného festivalu.

Petra Babulícová